!SŤAHOVANIE BLOGU!

25. dubna 2015 v 15:25 | Austin153 |  Môj Život :"D
Toto je konečne poriadny článok po dlhej dobe, ale aj posledný na tomto webe.
Je to dobrá správa - aspoň pre mňa. Rozhodol som sa blog vysťahovať na novú adresu: http://bmtp.blog.cz
Bring Me The Pencils. Pôvodne som s tým názvom prišiel pre nový klub. V blízkej budúcnosti sa však nič podobné konať nebude a keďže som potreboval nový nápad na názov blogu (a všetky dosť dobré čo ma napadli už boli použité), použil som nakoniec bmtp.
Čo s poviedkami, ktoré som ešte nedopísal? Uverejním ich na nový web - aj niektoré staré - ale hlavne nové. Budem tu viac aktívny. Tí, ktorý ma poznajú vedia, že mám aj vedlajší web - potatoes-komix.blog.cz - kde uverejňujem komixy. Tam som aktívny stále.
Nový web spustím 1. februára. Dovtedy sa pokúsim zabojovať s designom. Už som si nakreslil logo (aj to malo patriť klubu:/
Skúsim ho tam nejako zakonponovať.
Pokračovať budem v - Záhadnej škole (názov prípadne zmením, aby to znelo lepšie)
- Hippíkovi
- v novej tajomnej poviedke z ktorej som uverejnil iba jeden diel a názov sa dozviete neskôr:D
- nových jednodielnych poviedkach
 

Svojej fantázii už nepodľahnem 2/2

15. dubna 2015 v 16:45 | Austin153 |  Moje poviedky
Takže tu je pokračovanie:) Túto poviedku som dal aj na súťaž do školy, takže dúfam, že som ju napísal dobre:))

Vtom sa nad domami objavili obrysy veľkého tvora. Najprv som nemohol určiť kto to presne bol, ale pohľad na tri oči a chápadla ma prinútili si spomenúť na jeden z mojich ďalších divných snov. Bol to RadiOctopus. Obria chobotnica, ktorú postihla radioaktivita. Už ste niekedy videli obrovskú fľakatú chobotnicu, ktorá žere všetko čo sa jej dostane do cesty? Tipujem, že nie, ale ja áno. Armáda sa opäť rozbehla, tentoraz opačným smerom priamo na RadiOctopusa. Túžil som sa pridať ku nim, veď napokon, raz som ju už porazil. Aby ste boli v obraze - bolo to v tedy, keď som dostal z písomky za päť a rútil sa celý svet. Ako som ju porazil? Opravil som si ju, ale tentoraz to asi nepomôže. Stopol som si jednorožca, ktorý letel okolo a namieril som si to do parku. Počítal som s tým, že mi starý Dub poradí.

Svojej fantázii už nepodľahnem 1/2

31. března 2015 v 22:53 | Austin153 |  Moje poviedky
Opäť som sa rozhodol napísať len takú kratšiu poviedku. Tentokrát o chlapcovi, ktorý bojuje s vlastnou prestavivosťou...
Odmalička som mal väčšiu fantáziu než ostatný. Mával som divoké sny kedy moja fantázia dosahovala kritických bodov. Rodičia si určite mysleli, že so mnou niečo nie je v poriadku, keď som hovoril o nadzvukových slimákoch, lietajúcich opiciach, rozprávajúcich ceruzkách a oveľa viac nenormálnych veciach. Raz som dokonca prehováral kamarátov, že im ponožky kradnú ponožkoví gnómovia. V škole mi to tiež dobrú reputáciu neurobilo. Našiel som si len jedného kamaráta, ktorému to pripadá super. Ale mne sa to čím ďalej tým viac vymyká z rúk. Vrcholom bolo, keď som na telesnej odmietal skákať cez kozu. Vlastne to nebola koza - obria zubatá beštia, ktorá čakala kým si na mne zgustne. Bohužiaľ, mám pocit, že ani priateľstvo s Martinom mi dlho nevydrží. Veď ho aj chápem, kto by sa chcel priateliť s niekým, kto sa bojí obyčajnej kozy, či skríň, pretože by vás vcucla, že?
 


Kapitola 1. - Nový rekord

6. března 2015 v 23:12 | Austin153
Áno:) už je to raz tak. Opäť nová poviedka:D Keď tak mi napíšte či mám pokračovaťUsmívající se

A to je koniec. Viac mi už naozaj netreba. Dočítal som celú knihu, ale ďalej som sa nedostal. Soňa vravela, že vraj ma to chytí a nebudem sa môcť od toho nijako odtrhnúť. Myslel som, že to len začiatok je o ničom, že sa to ďalej rozbehne. Ibaže do polovice som okrem zamilovaných scén nenašiel nič čo by ma zaujalo. A tak som postupne prečítal celú knihu s tým, že zvrat sa stane vo finále. A teraz je tu veľkými písmenami napísané: KONIEC a doteraz sa nič nestalo. Soňa ma naozaj dobre oklamala. Až teraz mi došlo, že ma donútila čítať jednu z tých jej zamilovaných príbehov.

Hippatola 1. - Ranné ráno

28. února 2015 v 9:55 | Austin153 |  Hippíkove Dobrodružstvá
Chcel som skúsiť niečo iné, tak som začal písať poviedku o golomajoch. Golomaji sú škriatkovia žijúci v lese. Hlavná postava sa volá Hippík (áno, vidíte dobre:)) Na poviedke už pracujem dlhšie, ak by sa vám páčila napíšte koment a možno sem pridám aj pokračovanie. Ešte jedna vec: kapitoli prezývam hippatoli, takže sa nečudujte, čo je to za nadpis:DD

Hippík otvoril oči. Prvé, čo si po prebudení všimol bolo, že má (opäť) mokrú posteľ. Nato jeho zrak upútalo otvorené okno. Slnečný lúč osvetľoval celú miestnosť so všetkým, čo k tomu patrilo. Jasne bolo vidno bledoružové steny, čierno-bielu modernú skriňu, pár zásuviek s lampášom, pomerne veľký stôl v dolnom rohu izby a veľký upletený koberec, na ktorom bolo znázornené národne obávané zviera - sova. Na stene viselo zopár poličiek a obrazy - ktorých autori neboli známy - znázorňovali obrovskú krajinu v ktorej žili. Skrátka - nevkusné.
V miestnosti boli veci, ktoré sa k sebe vôbec nehodili. Žiadnemu golomajovi by sa to nepozdávalo - okrem Hippíka. Miloval miešať veci, ako - hlinu s pieskom, žltú s fialovou, špinu s čistotou, veľké veci s malými, kakao so syrom, svetlo s tmou, ale najradšej retro s modernou dobou...

LEGO WORLD 3.

16. února 2015 v 19:15 | Austin153 |  LEGO WORLD
Kto je ten chlapec? Čo robí tu robí? Prečo mi zničil raketu??
Vyzeral byť tak o 6 rokov mladší ako sám Tim. Mal blond vlasy, na ksichte mal pehy a stál tam v žltom pyžame.
Otočil sa, že pôjde za starkou, ale uvedomil si, že stojí rovno za ním... a tvárila sa úplne normálne. "Takže si ho našiel? No to som rada, bolo tam zavreté už veľmi dlho. Nezašpinil si sa? Na pôjde je plno prachu a pavučín... a pavúkov," dodala s úsmevom. Ale Timmy na ňu len vypliešťal oči. Máme v obývačke cudzie dieťa a ju zaujíma či sa nezašpinil???
Starká sa pozrela na vnuka a potom na dieťa. "Joj! Hlava moja deravá!" Nato sa začala smiať. Čo sa už úplne zbláznila? Toto je správny postoj, keď sa v dome zjaví cudzie dieťa?? Tim nechápal už vôbec nič.
"Ja som vás zabudla zoznámiť! Timmy, toto je Caleb. Syn mojej sestry..." Starká má sestru? Čo o nej ešte nevie? "Ešte si nemal príležitosť ju stretnúť, pretože býva v Česku. Jeho mama musela odcestovať, kôli práci, ale Caleba si - samozrejme - zo sebou zobrať nemohla. Tak ma požiadala, aby som si ho na prázdniny zobrala."
Prečo si ho doteraz nevšimol? Veď chlapec v žltom pyžame nie je nijak neviditeľný - prečo má vlastne pyžamo?
"Teraz keď si doniesol to Lego, môžete sa hrať spoločne."
"Rád by som," vykrúcal sa Timmy,"ale práve tu boli chalani a volali ma von, povedal som, že o piatej môžu so mňou počítať."
"O piatej?" čudovala sa starká. "Päť je o necelé dve hodiny."
Hodil pohľad po hodinách. 15:11 "Áno, ale oni vraj vtedy už budú spať, tak ma poprosili, či by som nešiel von aspoň o 2 hodiny skôr. A teraz ma čakajú, tak ďakujem za pripomenutie." Rozbehol sa k vešiaku a zakričal:"Tak zatiaľ!"
Starká nevyzerala moc presvedčene, ale neriešila to. "Neboj sa, o piatej bude tu," povedala Calebovi. Ale on to neriešil, pobral sa na druhé poschodie, kde ho v posteli čakal zapnutý počítač.

Cítil sa hrozne, že musel starkej takto klamať. Nemal nič proti Calebovi, ale akoby sa už zabavil s 7 ročným chlapcom v žltom pyžame? Žralo ho, že nemá so starkými dom len pre seba. Starký vlastne v dome ani nebýval, ráno vstal išiel do práce a vrátil sa večer. Onedlho pôjde pravdepodobne na dôchodok.
Vo vedlajšej ulici zbadal Billa a Rockyho (na bicykloch samozrejme). Pobral sa teda za nimi...

Kapitola 3. - Exkurzia

31. ledna 2015 v 16:35 | Austin153 |  Záhadná škola
Po dlhej noci Sarah zaklopala na izbu Austina. Hodiny ukazovali 7.45, čas kedy Austin ešte spí, ale Sarah nutne potrebuje svoj ruksak. Od včerajšieho večera si zapamätala číslo jeho izby.
Austin a Johnny ešte spali, nepočuli klopanie na dvere. Sarah tam stála asi 5 minút, keď jej dvere konečne otvoril Johnny. Usmial sa na ňu.
"Sme tu len druhý deň a už nás prišla navštíviť baba."
Sarah sa skoro vôbec nevyspala a nemala náladu na nejaké zbytočné reči.
"Som Austinova kamoška. Máme rovnaké ruksaky a omylom som si zobrala jeho. On má teraz môj." "Aha... Mám ho zobudiť?" opýtal sa.
"Nemusíš, len si ho vymením," žmurkla na Johnnyho a vošla dnu.
"Tvoj kamoš spí ako zabitý."
"Je len unavený z cesty, cestovali sme sem tri dni, nehovor, že ty by si nebol unavený."
"Prepáč, len ma to tak napadlo. To ho musela cesta veľmi vyčerpať."
Medzi tým si Sarah potichu vymieňala tašky. Vedela, že Austin potrebuje opäť nabrať sily. Za jej chrbtom stál Johnny. ,,Nemusíš byť potichu, ľudia čo potrebujú spánok zobudí tak traktor alebo klaksón pri uchu. Mimochodom, nemala by si aj ty byť ešte v posteli? Či ti trojdenný výlet prospel?"
Sarah sa nemusela pýtať odkiaľ vie, že prišla s ním. Austin mu to možno povedal. No predsa sa spýtala. ,,Odkiaľ vieš, že som prišla s Austinom?"
"Videl som vás z okna, bola tma, no vedel som ťa rozoznať."
Postavila sa pred neho so svojím ruksakom. "Ináč, som Sarah," podávala Johnnymu ruku. On ju hneď stisol."Ja Johnny."
Keď už bola Sarah na odchode, Johnny sa za ňou naposledy obzrel a zvolal: "Mám mu povedať, že si tu bola?"
"Ak vie, že sme si vymenili ruksaky, kľudne," to boli jej posledné slová, potom už vyšla z izby. Včerajšok nebol taký ako vyzeral. Normálny človek by hneď išiel spať, ibaže Austin so Sarah boli hore do jednej. Potom už nikto nevie ako, ale zaspali. Napriek tomu, iný by tiež nemohli spať, keď sú v novom prostredí.

Mám pokračovať?

8. ledna 2015 v 13:25 | Austin153 |  Môj Život :"D
Už je to dávnejšie čo som tu uverejnil 9 - dielnu poviedku skončíme spolu (a nedávno som sem dal full verziu). Páčila sa vám, tak som premýšľal o čom by bolo pokračovanie. Nenapadá ma akoby mohol Ryan s priateľom Bennym prežiť explóziu mesta, ale mám premyslené o čom by to mohlo pokračovať. Ak by ste mali záujem o pokračovanie - napíšte do komentárov. Ak ste nečítali prvú sériu tak druhej moc rozumieť nebudete.
Aj či vás zaujala Hazardencia alebo Lego World, či Záhadná škola a napíšte v čom by som mal pokračovaťMrkající

Skončíme Spolu - Nafullovaná verzia

7. ledna 2015 v 20:25 | Austin153 |  Skončíme Spolu
Ak ste ešte nečítali moju poviedku Skončíme spolu, nafulloval som všetky diely do jedného článku aby ste ich furt nemuseli hľadaťSmějící se Koniec časti je oddelený čiarkami (----) a aj som opravil gramatické chyby (a že ich bolo)
Keď sa na to tak pozerám je to dosť dlhé:DDD

Bežím. Nejde len o môj život, ale aj o životy celého mesta. Asi som to nemal robiť. Pozriem vedľa seba. Je tu som mnou plno jačúcich ľudí, ktorý sa snažia zachrániť. Pichá ma v boku. Slzy mám na kraji. Nie! Takto to skončiť nemôže. Nie teraz ani takto! Zastanem. Pozriem sa svojmu strachu do tváre...

Otvorím oči. Bol to len sen! Ani by ma to nenapadlo. Dosť som sa spotil a netreba hovoriť, že postaviť sa strachu - hoci len v sne je hrozné. Občas sa mi stáva, že v sne viem, že to nie je realita. Len sen. Neviem to popísať, je to zvláštny pocit. Naviac ma vždy potom láme aký bol zmysel toho sna, pretože ja verím, že sny majú vždy nejaký zmysel.
Pretrel som si tvár. Oči si ešte stále nemohli zvyknúť na svetlo, čo sa predieralo žáluzím. Zobral som hodiny. Včera som ponocoval. Keď som v izbe sám, vždy to využijem. Vytiahnem baterku a čítam knihy. Áno, som celkom knihomol. Vďaka knihám sa na svet pozerám z tej lepšej stránky. Šťastný koniec nie je - hovoril vždy môj pradedko. Viem, že je to klamstvo. Pradedko bol mrzutý, nemával som ho brať vážne. Škoda, že tu už nie je.
Priblížim si hodiny ku očiam, aby som lepšie videl. POL DESIATEJ!
S kamošom sme si na desiatu dohodli stretnutie v parku. Pôjdeme si kúpiť tu novú videohru. Hra Danger 3 bude o jedenástej vypredaná. Na sklade majú okolo 30 kusov - čo znamená, že ak si nepohnem, kúpi si ju niekto iný a my budeme musieť ďalšie mesiace čakať, kým zase výjde.
Vyskočím z postele, mám ešte polhodiny obliecť, naraňajkovať sa, umyť sa a trieliť do parku. Alebo... Vynechám raňajky a po ceste si niečo kúpim, áno.

Onedlho bežím do parku. Hodiny ukazujú 9:48. Napadlo mi, prečo som si nezobral bicykel. Sakra! Nie! Nejdem sa vracať! Som už v polke cesty. Mám 10 minút. Viem, že meškám, ale ak si niečo nekúpim na jedenie, asi odpadnem od hladu. Neďaleko sú potraviny. Mám dosť na jedny čipsy. Bohvie aké raňajky to niesu, ale lepšie ako nič. 9 minút do otvorenia obchodu, to stihnem...

Chudobná rodina

24. září 2014 v 18:56 | Austin153 |  Moje poviedky
Po dlhšiej dobe som do školy pridal ďalšiu poviedku. Nie je moc zaujímavá, pretože viem ak chcem dobrú známku musím napísať, to čo chce vidieť učiteľka:)

V jednom veľkom mestečku bývala chudobná rodinka. Bývala v starej polorozpadnutej chatrči. Ich rodinu tvorili rodičia a dve deti. Starší syn Boris a mladšia sestra Rebeka. Obidvaja súrodenci boli strašne vychudnutý, pretože nemali veľa peňazí a žili len zo žobrania.
Jeden deň keď išla chudobná rodinka žobrať, prišiel do mesta veľmi bohatý muž, volal sa Alexej. Došiel tu na pekne zdobenom koči, ktorý ťahali štyri najrýchlejšie a najsilnejšie kone z kraja. Rodina o Alexejovi vedeli, ale o peniaze ho prosiť nešli. Vedeli akí sú bohatý ľudia lakomý. Nechápali načo rozhadzuje peniaze za nepotrebné veci a ľudom, ktorý ich naozaj potrebujú nedajú ani 20 korún.
Ako Alex chodil po meste, ľudia ho obdivovali a oslavovali. Alexejovi sluhovia rozdali každemú občanovi po 100 korunách ako znak jeho moci a bohatstva. Sluhom ale zakázal dávať peniaze žobrákom a chudobným, takže chudobnú rodinku jednoducho obišli. Takto sa Alex prechádzal celým mestom až ku prístavu, kde na strede cesty ležal zúbožený žobrák. Alexeja to nahnevalo a nakázal sluhom nech ho odnesú a zbičujú. Začal sa žobrákovy posmievať. Nevšimol si ale že stojí na kraji prístavu a spadol do vody. Začal sa topiť. Kričal: ,, Pomóc! Pomóc!" Nikto z pritomných ho nezachránil, dokonca utiekli. Jediný kto tam ostal bol chudobný tatko s rodinou. Hneď ho vytiahli a položili do ich biednej deky, dali sa mu napiť a vybrali z posledných zásob jedla čo mali.
O tyždeň, keď sa Alexej uzdravil veľmi sa poďakoval chudobnej rodinke. ,,Veľmi vám ďakujem, že ste sa o mňa postarali, aj keď som sa vám vysmieval a ponižoval. Pomohli ste mi iba vy, čo toho nemáte veľa." O mesiac sa k nim vrátil s truhlicou. V nútri bolo zlato a šperky od výmyslu sveta. ,,Už sa nemusíte báť o to, že vám natečie do topánok. Všetko moje zlato som rozdal chudbným." Odvtedy vďaka chudobnej rodine Alexej nebol snob a bohatý. A všetci chudobný odvtedy žili šťastne až do smrti.

Ponaučenie: Dobro sa ti vždy vráti

LEGO WORLD 2.

26. července 2014 v 20:30 | Austin153 |  LEGO WORLD
Na druhý deň sa Timmy začal vybalovať. Trochu neskoro, ale ešte sa len spamätával zo šoku. Včera mu pri dverách zvonili traja chalani. Starká povedala, že ich pozvala, aby sa nenudil. Timmy s nimi tak či tak musel ísť von. Tí traja chalani boli Bill, Rocky a Jack. Strašne radi športovali a jazdili na bicykloch. Doviedli ho na ulicu neďaleko od domu. Požičali mu bicykel a všetci si užívali. Až na Timmyho, mal taký pocit, že k nim nepatrí. Dávali si súťaže a preteky. Keď sa Timmy vracal domov, Rocky mu zakričal: "Tak zajtra!" Preboha, musím sa z toho nejako vyhovoriť - pomyslel si. Sú to fajn chalani, ale nebaví ho stále len jazdiť na bicykloch.

Práve si vybaloval Lego, keď mu do izby vtrhla starká. "Takže ty máš rád Lego?"
"Keď sa nudím, hrávam sa s ním."
"Nudíš sa? Tak prečo nejdeš von s Rockym?"
Timmy vedel, že na to zase dojde. "Nemám chuť."
"Tak dobre," povedala napokon. "ale ak si z Lega naozaj rád staváš, na pôjde ho máme cez 7 plných krabíc. Nepamätám sa odkedy tam sú, ale ak by si mal záujem, zober si ich."
Starká odišla a Timmy ostal sám. Vybaloval si aj oblečenie. Položil ho vedľa krabice Lega. Vždy miloval Lego, chcel postavať niečo velkolepé, ale kôli nedostatkom Lega to nikdy nezvládol. Majú tu plno Lega a on to nevyužije?
Timmy sa postavil a zamieril na pôjd.
Bola tam hrozná tma a pavučiny. Na každom kroku sa o niečo potkol. Tentoraz sa neudržal a padol. Iba teraz si všimol aký je tam hrozný prach. Musel sa oprieť o stenu, aby sa postavil. Už chcel ísť ďalej, keď niečo bojavil. Vypínač - sláva. Onedlho už konečne videl. A tamto musí byť Lego. Timmy chytil jednu krabicu a sfúkol s nej prach. Poriadne mu to podráždilo nos a začal kýchať. Na krabici videl veľké logo: LEGO STAVEBNICA.

Mal to! Postaval veľkú raketu, ako je on sám. Mal toľko Lega, žeby mohol postavať aj svojho dvojníka. Vtedy mu zazvonil Rocky a parta. Ale nie. Ak sa nebude ozývať, možno si pomyslia, že nie je doma. Ale oni zazvonili ešte 3X až napokon na Timmyho zakričala starká nech ide konečne otvoriť.
"Čau Timmy. Nejdeš si zajazdiť?"
"Rád by som, ale voláko ma bolí hlava."
"Takže nejdeš?"
"Prepáč, možno inokedy."
"Tak fajn. Veď chápem. Ak by si si to rozmyslel, daj vedieť."
O chvílu bol Timmy zase v obývačke, ale jeho raketa tam nebola. Na zemi boli porozhadzované kocky. Vedľa nich stál chlapec a špic držal v ruke. "Postaval si veľmi peknú raketu."


LEGO WORLD 1.

23. července 2014 v 21:35 | Austin153 |  LEGO WORLD
Takže dnes je tu prvý diel LEGO WORLD. Dal som si na tom záležať, tak dúfam, že sa vám to bude páčiťSmějící se

Tma a všade len tma. Timmy sa nachádzal na veľmi temnom a tesnom mieste. Stisol oči a sústredil sa len na jednu vec: Cesta domov. No tak! Snaž sa! Sústreď sa! Vtom počul buchot. Otvorenie dverí. Neskoro - pomyslel si. Klopanie nôh sa blížilo ku Timmymu. Niekto chytil kľučku na skrini. Timmy stuhol. Kľučka cvakla a dvere povolily. Timmy spadol na zem. Nad ním stáli štyri postavy so žltými tvárami.
"Myslel si si, že nám utečieš? Od svojej rodiny?"
"Vy nie ste moja rodina!" Skúsil sa postaviť, ale Rocky mu kopol do boku.
"Čo sa deje? Neprial si si žiť vo svete celom z kostičiek?"
Mal pravdu. Ešte pred časom to bolo jeho snom, no teraz vie, že to nikdy nemal robiť. Nikdy...

O MESIAC SKÔR
"Sme tu."
Timmy hneď spozornel. Práve cestoval ku starým rodičom do Logelvillu. Je to malá dedina, ktorú obklopuje nekonečná zeleň. Jeho rodičia išli na dovolenku z ktorej sa vrátia až o mesiac. Timmy má u starkých stráviť čas, kým sa nevrátia - čiže polovica zabitá z prázdnin. Aspoň takto to vnímal. Rodičia ho nechali na druhom konci sveta v ktorom sa vôbec nedá nejako zabaviť a v ktorom sa nikdy nedeje nič vzrušujúce. Cesta tam je už aj tak unavujúca, dokonca aj keď tam cestujete autom. Keď mu starká oznámila, že už sú na mieste, prázdniny sa zastavili.


Ako stiahnuť South Park The Stick of Truth?

15. července 2014 v 20:53 | Austin153 |  Môj Život :"D
South Park milujem:D Ak ho máte radi a chceli by ste si zahrať ich hru ste na správnej adrese. Poviem vám ako si stiahnuť South Park The Stick of Truth.
Za prvé: Potrebujete µTorrent. Je to taký program na sťahovanie hier. Ak ho nemáte, stiahnite si ho na:
http://www.utorrent.com/utorrent-plus/index/frmnvh
Kliknite na: Free Download
Ak ho už máte, máte to o krok ľahšieÚžasný
Za druhé: Choďte na:
http://thepiratebay.sl/torrent/9695544/South_Park_The_Stick_of_Truth_PC_game___DLC___nosTEAM__
Tam kliknite na GET THIS TORRENT
Potom sa vám ukáže taká tabuľka, vy kliknete na OK. Môžete si vybrať, ktoré súbory sťahovať nechcete, ale nechajte to radšej tak:)
Ak máte rýchly pc, stiahne sa vám to do 4.- 5. hodín, ak pomalý tak do 6. - 7.
Za tretie: Keď to máte stiahnuté 2x kliknite a ukáže sa vám ten súbor. Nainštalujte najprv 1. súbor - 2. sa nainštaluje sám.
A máte to:DDD Najlepšia a najvtipnejšia hra zadara
Ak vám to pomohlo - KOMENTUJTE:)

Prázdniny... nuda?

30. června 2014 v 15:16 | Austin153 |  Môj Život :"D
Každé decko sa na leto teší, prečo nie?
Prázdniny, teplo, dovolenky...
Ibaže ja sa nudím, ešte by som chcel chvíľu chodiť do školy. Viem, čo si myslíte: šibe mi. No odkedy je moja sestra s ocom v nemocnici, nemáme čo robiť, nikde chodiť, len byť doma. Všetci niekde sú.
Ten posledný školský týždeň mi pripadal tak super. Prial som si, aby sa to nekončilo, ibaže teraz mi chýbajú kamaráti, ktorý ma vždy rozosmiali.
Bohužiaľ, odišla nám zo školy najlepšia učiteľka - sestrička. Všetci ju milovali.
Do ďalšej triedy chodiť nechcem, ale do školy chodím hlavne kôli kamarátom.
A ešte niečo od témy... V poslednom čase ani moc články nepridávam. Je to skôr kôli tomu, že nemám o čom. Ale aby som tento web nenechal zalahnuť prachom, rozhodol som sa, že Potatoes sem ešte uverejnňovať budem aj Hazardenciu. Možno aj tie komixy v stredy :D
Myslíte si, že keď sa nudím nič nerobím:D Venujem sa druhému webu, aj keď takmer celý deň...

Kam dál