Březen 2014

Me & You

31. března 2014 v 17:06 | Austin153 |  Songy
Austin & Ally: Me & You
No dobre:) Spieva to Laura Marano (Ally), ale aj ona je z Austina a Ally, tak sem dám aj ju

Lyrics:

Who I Am

31. března 2014 v 13:26 | Austin153 |  Songy
Austin & Ally: Who I Am

Clip:

Pozor na príšeru

30. března 2014 v 20:35 | Austin153 |  Moje poviedky
V škole bola nejaká súťaž. Mali sme napísať nejakú prózu a dve poézie. Poéziu nejdem zverejňovať, ale prózu si môžete prečítať. Snáď sa bude páčiť ^^

Bola prestávka a boli sme v triede. Všade vládol chaos ako vždy. Vtedy sa do triedy rozleteli dvere. Stál v nich biely až zelený chlapec. Ani by som ho nespoznal, keby neprehovoril. <Na záchode je príšera!>
Chvíľu bolo ticho. Zrazu sa všade ozval smiech. Smiali sa všetci až na mňa. Bolo mi ho ľúto.
Smiech neutíchal a ja som vedel čo musím urobiť. <Príšery neexistujú. Si si istý, že si nejakú videl?>
<Videl! Chcel som ísť na malú a vtedy som ju uvidel! Môžeš sa ísť pozrieť.>
Benjamín je tichý chalan. Som si istý, že preto mu neveria. Nemá žiadneho kamaráta.
<Ak na nejakú natrafíte, dajte mi vedieť!> vysmial sa Jano. S Benjamínom sme sa vybrali na WC.
<Idem s vami!> zakričal na nás Števo. Otvorili sme dvere a potichu sme nakukli dovnútra. Bolo počuť len funenie. Števo sa ku mne nahol. Vtedy niečo silno buchlo.
Striasli sme sa a začínali sme mu veriť. Videli sme veľký tieň. Ani sme nedýchali. Chcel som sa vrátiť, ale ako som sa pomaly odťahoval od dverí, pošmykol som sa a stiahol som so sebou Števa. Príšera nás musela počuť a tieň sa približoval. Prvé čo sme videli boli veľké chlpaté nohy. Vyššie boli dlhé ruky, ktoré držali nejaký mohutný papek. Hlava bola najstrašidelnejšia. Nos mala ako prasa, oči ako diviak. Uši boli veľké, akoby s nimi mohol lietať. Myslel som, že sa ani nepohnem. Keď zdvihol papek nad hlavu a silno zareval, uvidel som jeho ostré tesáky a vedel som, že musím utiecť. Nemohol som sa pohnúť. Benjamín nás rýchlo odtiahol. Práve vtedy, keď buchol papekom po zemi. Na záchodoch bola tma. Okrem monštra som toho nevidel veľa. Sotilo nás na zem chystalo sa na ďalší úder.
Premýšľal som ako sa ho zbaviť. Bol obrý a my sme malí. Nemali sme na výber. Benjamín sa spamätal ako prvý. Prešmykol sa pod chlpatú obludu a roztiahol závesy na okne. Zo školského dvora prenikli slnečné lúče a mali sme možnosť vidieť príšeru vo svetle. Začala skákať a padla na zem. Bolo jasne vidno, že mu to ubližuje. Začala sa trblietať. Rýchlo som so Števom bežali za Benjamínom. Príšera sa začala zmenšovať. Zmenšovala sa pomaly, ale nakoniec úplne zmizla. Bola preč. Ešte chvíľu sme pozerali na dlažbu. Neskôr nás z toho prebrali spolužiaci. Boli tam ja s učiteľkou.
<Čo sa tu stalo? Prečo je tu taký neporiadok?> Učiteľka nás nechala po škole to tu upratať. To čo sa tu stalo sa odohralo behom troch minút, ale mne to pripadalo ako polhodina. Tak to tu teraz upratujeme. Nikto nevie, čo sa tu stalo a nikoho to ani nenapadlo. Vlastne som rád. Našiel som si nového kamoša. Benjamín je super:)

Who U R

30. března 2014 v 14:25 | Austin153 |  Songy
Austin & Ally: Who U R
Ďalší NEW song a je dosť COOOOOLÚžasný

Lyrics:

Urobím KOMIX

30. března 2014 v 12:24 | Austin153
Ja milujem komiksy a ešte radšej ich kreslím:D Kreslieval som ich od deviatich rokov a vydržalo mi to doteraz. Páčilo sa to triede, dokonca som robil komiksy škole. Ibaže teraz som už vyčerpal fantáziu. Ak ich tiež máte radi, môžete mi napísať o čom by som mal urobiť komiks. Potom z viacerých návrhov urobím možno anketu a potom téma za ktorú bude hlasovať najviac ľudí zrealizujem do komiksu. Hotový komiks bude v rubrike: Moje Komiksy
S postavami nemám problém. Nedávno som nejaké vymyslel. Nemusím to ani kresliť, stiahol som si program na výrobu komiksov. Vy si len vymyslíte o čom bude.
Aby som nekreslil komiks čo by vás nebavil, budem kredliť komiks, ktorý ste navrhli. Myslím, že som to opakoval už veľa X však?
Dúfam, že sa zapojíte, budem rád keď vám nejaký urobímSmějící se
STRUČNE:
Krok 1. - Prečítajte si tento článok (ale to nemusíte)
Krok 2. - Napíšte o čom by ste chceli čítať komiks.
Krok 3. - Hlasujte v ankete.
Krok 4. - Počkajte kým vyjde komiks.
Krok 5. - Čítajte a bavte sa;D

Upside Down

29. března 2014 v 20:03 | Austin153 |  Songy
Austin & Ally: Upside Down
OkeySmějící se Tento X je to moja NAJ 1. Keď si myslíte, že jedna je od Rossa najlepšia, príde ďalšia lepšia a meníte názor. U mňa sa to deje keždý mesiac.

Lyrics:

Cestovanie časom

29. března 2014 v 18:35 | Austin153 |  Téma týždňa
Určite ste sa už zmýšľali či je cestovanie časom možné. Rozhodol som sa o tom napísať do témy týždňa.
Už ste si niekedy priali vrátiť sa v čase a niečo napraviť? Ja veľa krát a určite aj vy. Myslím, že keby sa to dalo, tak by to robili všteci. Nehovorím, že sa nedá, ibaže len ešte nevymysleli ako cestovať.
Môj názor? Cestovať časom sa určite dá. Dokázali to vedci. Skôr sú o tom presvedčený. Aj keby to zavrhi, stále by som tomu veril. Nič nieje nemožné.
Vedeli ste o tom, že keď sa pohybujete, čas vám ubehne rýchlejšie ako keď len stojíte?
Aby sa to týkalo tejto témy, poviem to takto: Keby ste leteli svetelnou rýchlosťou do budúcnosti, na zemi ubehne veľa rokov, kým vy ste vo vesmíre pár mesiacov. Idete do čiernej diery a pohybujete sa rýchlosťou svetla, na našej planéte ubehne 500 rokov a vy ste zostarli len 7. Chápete?
Predstavte si, že by ste cestovali do minulosti ku svojmu otcovi. On nevie kdo ste. Má sa stretnúť s vašou mamou (pričom nevedia, že sa zamilujú), ale vy ho od toho odhovoríte a pozvete na niečo iné. Zabránite ich stretnutiu a to znamená, že ste sa nenarodili. Zmiznete.
Niektorý tvrdia, že sa minulosť zmeniť nedá. Že nech urobíte čokoľvek, nezmení sa. Čiže by nám cestovanie do minulosti asi nepomohlo:)
Ale je to len teória. Vedci hovoria, že sa späť v čase nedá cestovať. Život ide ďalej. Keby ste cestovali svetelnou rýchlosťou, dokázali by ste sa tým dostať len do budúcnosti. Preto si myslím, že minulosť je pre nás navždy stratená. Ak sa niekto vôbec dostal do budúcnosti (o čom zatiaľ silno pochybujem), nikto z nás sa o tom nedozvie. Doteraz sa prihlásilo veľa ľudí, že sú z budúcnosti. Možno má niekto pravdu, ale myslím, že skôr nie.Mrkající
Dúfam, že som vám to priblížil. Ak vás to zaujíma, pozeral som o tom dokument. Preto to čo tu je mám odtiaľ. Nedopozeral som to dokonca. Asi tak do polky. Nedokážem sa sústrediť na jeden dokument, keď má pokúšajú iné veci. Ak máte záujem môžete si to pozrieť na https://www.youtube.com/watch?v=OjHRUfp9Mn0


Kapitola 2. - V novej škole

27. března 2014 v 18:25 | Austin153 |  Záhadná škola
Sarah dúfala, že sa jej to len zdalo. Predsa nie je možné, aby ich sledoval nejaký prízrak. "Videli ste to?" rýchlo sa opýtala Sarah. "Čo to preboha bolo?!?" Austinova matka sa chytila za srdce.
"Určite nejaký neporiadny študenti," upokojoval otec. "Radi strašia a robia si z ľudí posmech. Ale keď ide do tuhého, zmiznú." Sarah si z čela odhrnula vlasy čo jej padli na čelo a rýchlo sa pozrela na Austina. Vedela, že vtedy jej hovoril pravdu. Ale ak hej, prečo tú záhadnú postavu nevidela na kamere? "Ty si naozaj vtedy hovoril pravdu??"
"To myslíš vážne?!? Teraz sme to videli všetci a aj tak o tom pochybuješ??" dosť ho to nahnevalo. Keď už neverí svojim očiam, mohla by aspoň dôverovať jemu. Auto sa zase pohlo a začalo blúdiť okolo školy. Z niektorých okien sa ešte svietilo. Sarah nešlo do hlavy odkiaľ berú toľko energie byť hore. Keby tu už bývala, z jej okna by sa už nesvietilo.
"Tamto sú!" zvolala mama a ukázala na vchod z ktorého vyžarovalo svetlo. Stáli tam dve ženy. Jedna mala červené vlasy a tá druhá bola blondínka. Obidve boli rovnako vysoké a štíhle. Tá s červe- nými vlasmi mala na sebe košeľu a hnedú, dlhú úzku sukňu a tá druhá mala už vestu s čiernymi džínami. Austin vedel, že tá červenovláska je riaditeľka, no to druhé dievča si nepamätal. No musí mať tiež veľké postavenie keď čaká s riaditeľkou.

Otec zaparkoval auto ku škole. Všetci vystúpili z auta a namierili to ku riaditeľke a k tej druhej žene. Stáli tam s miernym úsmevom. "Konečne ste prišli. Už sme vás očakávali," povedala riaditeľka.
Austin a Sarah si všimli, že zblízka má ryšavú farbu vlasov. V tom si Austin spomenul na Jaka, svojho najlepšieho priateľa. On má presne také isté. Keď už boli dosť blízko, mama poinformovala riaditeľku s cestovnými problémami a zástavkami na obed, záchod a natankovanie. Chvíľu sa rozprávali no potom prišiel čas na lúčenie. Nečakali, že to príde tak rýchlo. Podľa Austina im ešte ukážu školu a ich izby. No takto asi funguje vysoká. Poobjímali sa. Matka mala slzy na krajíčku, no otec sa len usmieval. Takto je to v poriadku, veď je to chlap a tí neplačú. "Sme na teba hrdý," usmiala sa na Austina. "Dúfam, že nás niekedy prídeš navštíviť."
"Navštívim," opätoval jej úsmev. "Ale moc od toho nečakaj, cesta trvala tri dni."
Rodičia sa zasmiali s posledný raz sa na svojho syna pozreli. Potom už nastúpili do auta a cestou z areálu školy im mávali. Riaditeľka bola celú dobu ticho a pozorovala rozlúčku. Potom sa na nich pozrela. "Ideme?" Austin so Sarah prikývli. Vošli do dverí na chodbu školy. Vystúpili po schodoch na druhé poschodie a na ďalšiu dlhú chodbu. Všade boli dvere vzdialené od seba asi päť metrov. Medzi nimi na stene viselo pár obrazov. Sarah ich neregistrovala, premýšľala o novom živote na univerzite.

Komiksy:P •3•

26. března 2014 v 16:32 | Austin153
Som s5 a nesiem vám ďalších 5 krátkych komiksov. Dúfam, že sa bude páčiť. Keby ste chceli aby som urobil vlastný komiks, stačí povedať - napísať. Viac si ale môžete prečítať v Komiksoch •1•



Hazardencia - Diel 1.

22. března 2014 v 15:49 | Austin153 |  Hazardencia
Stojím pred zrkadlom. Snažím sa urobiť niečo s vlasmy. Vždy po zobudení mi stoja, no vyzerá to, že dnes je to ešte horšie. Rozmýšľam čo s nimi, ibaže to nieje také lahké. Neviem aký mám urobiť štýl na prvý deň na strednej. Ak na niečo rýchlo neprídem, budem musieť ísť takto, už aj tak meškám. Že prečo? No to je tá istá výhovorka ako vždy - sestra je slimák.
Ak si myslíte, že mať súrodenca je super, vyvediem vás mieri. Je to príšerné! Hlavne čo sa týka sestri: je dlho v kúpelni, strašne dlho sa na ňu čaká, strápňuje vás, nepustí vás na telku, nesplachuje, stresuje čo si má obliecť, proste otras. My sa fakt neznášame. Ak sa niekedy pozrieš do nášho albumu, uvidíš obrovský rozdiel medzi realitou. Ešte kedysi sme sa mali radi (samozrejme sme ešte boli sprosté deti), no potom bola čoraz stupidnejšia. Proste neviem ako mám ešte inak Petre povedať nech si pohne.
Pozriem na hodinky. PANIKA! Už začínajú a my sme ešte nevyrazili! Vystrelím z kúpelne, zdrapnem tašku a bežím do prístavby. Zakričím na plné hrdlo <Čau!>a bežím von. Vtom na mňa kričí sestra nech ju čakám. No skvelé. Nielenže mám ešte mokré vlasy, ale prídem prvý deň do novej školy neskoro.

Konečne ma dobehla. Vyrážame. Na konci ulici som dostal super nápad. Pôjdeme skratkou. V okolí je len jedna skratka. Musím uznať, že ju nepoužíva takmer nikto hoci je to najkratšia cesta ku škole. Nuž, pretože je to ako cesta cez les: samé stromy, konáre, hmyz... proste neviete na čo tam natrafíte. Myslím, že pár krát (tak dobre - raz) sa od tiaľ už jeden študent nevrátil.
Ale máme na výber? Zamieril som tam.
<Čo si myslíš, že robíš?!?>
<Nemáme na výber!>

<Pozri, ak chceš zmeškať prvý deň, mne je to jedno. Ja ho nemienim zmeškať.>
Chvíľu premýšla.
Som rád, že má aspoň trochu rozumu. Pristúpim ku kríkom. Už nemôžme odstúpiť. Roztvorím ich a vojdem. Onedlho sa to podarí aj jej.
Šliapeme po ihličí, listoch a konároch po zemi. Predierame sa veľkými kríkmi. Je to taká strašidelná atmosféra. Neprúdia sem skoro žiadne slnečné lúče. Dokonca sem nepriliehajú ani vonkajšie zvuky. Zanikli trúbenia aút a ranný ruch. Počuť len naše šliapanie. Iba naše šlapanie a... No... Nejaké bručanie. Bručanie?
<Čo to...>
Pozerám sa za Peťu. Nič. Vychádza to zo zadu.
Peťa na mňa čumí akoby som nebol v poriadku. <Niečo sa tam pohlo!>
<Kde?>
<Niečo biele... Za tebou...>
Neklamem. Niečo sa tam pohlo a bručanie je zase počuť. Je to skôr také vrčanie. A silnie. Niečo sa k nám blíži. Otočím sa ešte raz aby som sa ubezpečil, že to nevydáva Petra. Vzadu sa niečo zase pohlo! A blíži sa to k nám!
<VLK!?!>