Hazardencia - Diel 1.

22. března 2014 v 15:49 | Austin153 |  Hazardencia
Stojím pred zrkadlom. Snažím sa urobiť niečo s vlasmy. Vždy po zobudení mi stoja, no vyzerá to, že dnes je to ešte horšie. Rozmýšľam čo s nimi, ibaže to nieje také lahké. Neviem aký mám urobiť štýl na prvý deň na strednej. Ak na niečo rýchlo neprídem, budem musieť ísť takto, už aj tak meškám. Že prečo? No to je tá istá výhovorka ako vždy - sestra je slimák.
Ak si myslíte, že mať súrodenca je super, vyvediem vás mieri. Je to príšerné! Hlavne čo sa týka sestri: je dlho v kúpelni, strašne dlho sa na ňu čaká, strápňuje vás, nepustí vás na telku, nesplachuje, stresuje čo si má obliecť, proste otras. My sa fakt neznášame. Ak sa niekedy pozrieš do nášho albumu, uvidíš obrovský rozdiel medzi realitou. Ešte kedysi sme sa mali radi (samozrejme sme ešte boli sprosté deti), no potom bola čoraz stupidnejšia. Proste neviem ako mám ešte inak Petre povedať nech si pohne.
Pozriem na hodinky. PANIKA! Už začínajú a my sme ešte nevyrazili! Vystrelím z kúpelne, zdrapnem tašku a bežím do prístavby. Zakričím na plné hrdlo <Čau!>a bežím von. Vtom na mňa kričí sestra nech ju čakám. No skvelé. Nielenže mám ešte mokré vlasy, ale prídem prvý deň do novej školy neskoro.

Konečne ma dobehla. Vyrážame. Na konci ulici som dostal super nápad. Pôjdeme skratkou. V okolí je len jedna skratka. Musím uznať, že ju nepoužíva takmer nikto hoci je to najkratšia cesta ku škole. Nuž, pretože je to ako cesta cez les: samé stromy, konáre, hmyz... proste neviete na čo tam natrafíte. Myslím, že pár krát (tak dobre - raz) sa od tiaľ už jeden študent nevrátil.
Ale máme na výber? Zamieril som tam.
<Čo si myslíš, že robíš?!?>
<Nemáme na výber!>

<Pozri, ak chceš zmeškať prvý deň, mne je to jedno. Ja ho nemienim zmeškať.>
Chvíľu premýšla.
Som rád, že má aspoň trochu rozumu. Pristúpim ku kríkom. Už nemôžme odstúpiť. Roztvorím ich a vojdem. Onedlho sa to podarí aj jej.
Šliapeme po ihličí, listoch a konároch po zemi. Predierame sa veľkými kríkmi. Je to taká strašidelná atmosféra. Neprúdia sem skoro žiadne slnečné lúče. Dokonca sem nepriliehajú ani vonkajšie zvuky. Zanikli trúbenia aút a ranný ruch. Počuť len naše šliapanie. Iba naše šlapanie a... No... Nejaké bručanie. Bručanie?
<Čo to...>
Pozerám sa za Peťu. Nič. Vychádza to zo zadu.
Peťa na mňa čumí akoby som nebol v poriadku. <Niečo sa tam pohlo!>
<Kde?>
<Niečo biele... Za tebou...>
Neklamem. Niečo sa tam pohlo a bručanie je zase počuť. Je to skôr také vrčanie. A silnie. Niečo sa k nám blíži. Otočím sa ešte raz aby som sa ubezpečil, že to nevydáva Petra. Vzadu sa niečo zase pohlo! A blíži sa to k nám!
<VLK!?!>
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Chcem vediet aku mam navstevnost - Ak si to čítal klikni

TU

Komentáře

1 Dinosori86 Dinosori86 | E-mail | 23. března 2014 v 20:16 | Reagovat

Máš skvelý profil :-)

2 Austin153 Austin153 | E-mail | Web | 23. března 2014 v 20:19 | Reagovat

dik :-D
myslím, že si myslel blog, ale to navadí :-P

3 Terezka Terezka | E-mail | Web | 24. března 2014 v 22:28 | Reagovat

Super. :-) Moc se mi tvůj blog líbí. :-)

4 Austin153 Austin153 | E-mail | Web | 25. března 2014 v 14:32 | Reagovat

[3]: Dakujem:)
to poteší :-D

5 Terezka Terezka | E-mail | Web | 25. března 2014 v 21:00 | Reagovat

[4]: Není zač. :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama