Duben 2014

Komiksy:P •8•

30. dubna 2014 v 19:28 | Austin153
ČAUTESmějící se



Skončíme Spolu - Diel 2.

30. dubna 2014 v 16:00 | Austin153 |  Skončíme Spolu
Som tu. Síce 15 minút po danom termíne, ale nikto nie je dokonalý, však? Ostáva mi už len nájsť Bennyho. Bolo by oveľa lahšie, keby pred obchodom s videohrami nestála kopa deciek. Vlastne, to nie je kopa, ale rad. Pribehol som ku vchodu. Ale nie! Všetko bolo zbytočné! Je tu okolo 50 deciek. A koľko majú hier na sklade? Okolo 30! Musím zachovať pokoj. Túto bitku sme prehrali. Benny tu nie je, tak mu zavolám, že nech už ani nechodí. Teraz nech mi vyčíta, že som nespoľahnuteľní! On neprišiel vôbec. Už si pripravujem, čo mu poviem, ale nedvíha. V obchode sa ozve zvonenie. Túto melódiu poznám! Niekde som ju počul. Áno, počul som ju pri hraní Danger 2. A s kým som ju hral???
"Benny!"
Chlapec s ryšavými vlasmi sa na mňa pozrel. Odľahlo mi. Nemohol som na tú hru čakať ďalšie mesiace. Môj kamarát je senzačný! (Aspoň na neho sa dá spoľahnúť:)
"Ryan? Prečo si neprišiel skôr?"
"Nezvonil mi budík," zaklamem. Ja budík nepoužívam cez víkendy. Takže to je vlastne pravda. Nezvonil mi.
"Ponáhľal som sa. Vynechal som raňajky a musel som ísť do potravín. Bola tam dlhá rada, preto meškám."
Benny sa na mňa usmeje.
"Koľko ľudí bolo pred nami?"
"Aj s týmito 24." To je dobré. Pred nami sú asi len deviati. Možno výjde aj na nás."
"Super," hovorím. "Neskôr si môžeme pozrieť počítače a telky... A iné hry."
"Dnes môžeš prísť ku nám. Rodičia nie sú doma celý deň."
Pozeráme na ľudí pred sebou. Skoro všetci si kupujú Danger 3. Ešte dvaja a ideme my. Vtedy mi napadne, že je vlastne dobré, že som nebral bicykel. To by som sa celú cestu nemohol pozerať na tú hru. Ak sa k nám dostane, pôjdeme na džus to osláviť. Druhý odišiel (našťastie bez hry) a už ostáva pred pultom len jeden.
"Prosím si Danger 3," hovorí. Dá mu ju a vo výklade nevidím ani jednu. Zapltí a s úsmevom na poďobanej tvári odchádza.
"Čo si prajete?" pýta sa nás predavač.
"Dve hry Danger 3," hovorím. Predavač sa nahne k výkladu. Odhrnie hru Fifa 12 a podá ich nám so slovami: "Tu máte. To sú posledné."

Don't Look Down

28. dubna 2014 v 16:35 | Austin153 |  Songy
Austin & Ally: Don't Look Down
Ross a Laura v duete (zase). Ja si myslím, že im to spolu sekne, aj pri spievaní, tie songy sú o to lepšie, no nie?Usmívající se
Clip:

Už nikdy viac...

27. dubna 2014 v 15:25 | Austin153 |  Moje poviedky
V škole bola zase nejaká súťaž a mali sme sa rozhodnúť medzi prózou, alebo poéziou. A pretože mám radšej prózu, vybral som ju. Poviedka je o chlapcovi, ktorý trávi čas za počítačom a raz mu z toho ..... Uvidíte:)
Je to poučné. Prečo? Napíšem, čo odo mňa učiteľka chce. Poučenie:D

Bol slnečný deň. Všetky deti sa hrali vonku. Vlastne všetky nie. Len jeden chlapec menom Jano bol doma a hral sa na počítači. Patril k deťom, ktoré by bez internetu a počítača pravdepodobne neprežili.
"Jano! Poď von! Pozri ako je vonku pekne!" kričala na neho jeho mama. "Idem do práce. Keď sa vrátim a budeš ešte dnu, neželaj si ma!"
"Neboj!" sľuboval Jano. "Keď dohrám level, pôjdem!"

Bolo sedem hodín. Slnko zapadalo a z Janovej izby vychádzalo svetlo. Nebolo to obyčajné svetlo, menilo farby a pohybovalo sa. Chlapec bol stále za počítačom. Dávno zabudol na sľub, ktorý dal mame pred odchodom. Po dohratí prvého levela si povedal, že si dá ešte jeden. Neskôr ešte jeden, potom zase, potom zase a už aj nevedel, čo pred tým riešil. Onedlho by už mohol vyhrať celú hru. Vtedy sa mu vybil počítač. Veľmi sa zľakol, že sa mu pokrok v hre zmazal. Rýchlo ako blesk vbehol do kuchyne po nabíjačku. Už ju zapájal do počítača a stláčal tlačidlo Štart. Nabehla mu obrazovka Windows, ale po hre ani stopy.
Ale nie! Povedal si v duchu. Teraz to budem musieť hrať odznova!
Na oblohe už svietili hviezdy a mesiac. Bolo okolo desať hodín. Jano stále sedel na stoličke pred obrazovkou počítača. Bol zase v polovici. Zrazu sa vypol prúd. Iba vtedy bolo chlapcovi divné, kde sú jeho rodičia dlho. Zľakol sa, že sa im niečo stalo. Pretrel si červené oči chytil mobil. Vytočil mamine číslo a volal. Mama ho mala vypnutý. Kde asi môžu byť?
Zrazu počul buchnutie. Strhlo ho. Začal sa potiť. Niekto vošiel do ich domu. Čo ak to nie sú jeho rodičia, ale lupič? Alebo vrah? Potichu sa prikradol ku schodom na prvé poschodie. Uvidel vypínač. Premýšľal. Má zasvietiť? Ak je to zlodej, uvidel by ho. Ale čo ak je to len mama? Nakoniec pre vlastné bezpečie nezasvietil. Pomaly išiel po schodoch dole. Prišiel ku vchodu. Dvere boli dokorán. Vonká zúrila búrka a dvere len búchali, zatvárali sa a otvárali.
Dobre, Jano teda nie je doma s rodičmi. Mama by dvere otvorené nikdy nenechala, zvlášť, keď vonká zúri búrka. Pomaly ich zavrel. Bum Prásk!
Zmeravel. Strašne sa bál. Z kuchyne vychádzali nepríjemne zvuky ako búchanie, rozbíjanie a vŕzganie. Išiel sa tam teda pozrieť. Nemohol uveriť vlastným očiam. Stôl, stoličky, taniere, vázy ležali na zemi. Všetko bolo zničené. Najradšej by volal na políciu, ale bol príliš v šoku aby niekam volal. Otočil sa a na schodoch videl prebehnúť nejakú postavu. Prebehla rýchlo, ani nezaregistroval, ako vyzerá. Preglgol. Zdalo sa mu to ako v horore, ktorý hral s kamošom. Vtedy machroval, že to vôbec nie je strašidelné, ale mýlil sa... Je to oveľa horšie. Bežal ku dverám a chytil kľučku. Zarazil sa. Má ísť von, či zistiť, kto to bol? Chvíľu tam stál, no nakoniec ho zvedavosť premohla. Bežal do svojej izby. Na schodisku počul, ako z nej
vychádza hudba z tej jeho bojovej hry. Skúsil zasvietiť. Nič, prúd bol stále vypnutý. Ako to, že počítač potom ide??? Pridal do kroku a už tam bol. Počítač bol vypnutý...
Necítil sa tu bezpečne, zvlášť, keď počul tú hudbu. Bola strašidelnejšia ako myslel. Niekto stupil na prah jeho izby. Pomaly sa otočil. Preboha!
Stál tam znetvorený muž a pozeral sa na neho. Jano ho hneď spoznal. To bol ten chlap z tej hry. Keď proti nemu bojoval, vypol sa prúd. Pohľad do jeho červeno žiariacich očí mu povedal, že sa mu chce pomstiť. Muž sa priblížil k chlapcovi. Jano odpadol...
+ + +
"Jano! Jano vstávaj!"
Chlapec otvoril oči nevedel čo ho čaká. Myslel, že ho ten muž dostal.
"Čo sa ti stalo? Prečo spíš na počítači?"
Ten hlas poznal. Áno, to bola jeho mama. "Mami!"
Jano ju objal a už sa jej nechcel pustiť. Do jeho izby prúdili slnečné lúče. Obloha žiarila ako minulý deň. Jano nevedel či sa mu to len snívalo, alebo nie. Len vedel, že z tej hry má fóbiu a už ju nikdy hrať nebude. Počítača sa taktiež už nebude dotýkať. Úplne mu z toho šiblo.
"Idem von!" zakričal na mamu, keď už bol na schodisku. Bolel ho krk. A koho by nie? Celú noc prespať na počítači, nie je také zdravé.
Už bol vo vchode vtedy mu niečo napadlo. Najskôr, bežal do svojej izby, sa zbavím tohto!
Vytiahol z počítača DVD a zlomil ho na dve časti. Vopchal do obalu s ktorým to odložil do vrecka v bunde a hneď vedel čo s ňou. Dnes sa budeme hrať pri rieke, pomyslel si... :)

Tóny piesne

26. dubna 2014 v 18:35 | Austin153 |  Téma týždňa
Čo pre vás znamená pieseň? Keby ste sa to spýtali mňa, asi by som vám na to nevedel odpovedať. Prečo? Neviem čo o nej povedať.Milujem hudbu no neviem ako vám povedať ako moc:)
Vždy si na YouTube hľadám nové songy (hlavne Austin&AllySmějící se). Každý tón má vo svojej hudbe svoje miesto. Veľakrát som skúšal napísať pieseň. Výsledok? Ani neviem... Pár sa mi ich stratilo, ale mne sa páčili. Nikto ich zatiaľ nevidel spievať... Lebo ja spievať neviem. Čítala si ich moja kamoška, ale ja a spievať? Ak už tak, tak radšej sám pre seba. Dobrý song nie je ťažké napísať (ako kto:). Doteraz sa o to pokúšam. Neberiem to tak vážne, skôr si z toho robím srandu. Nudím sa, tak píšem. Okrem počúvania hudby by som chcel hudbu robiť. Mojim snom bolo hrať na gitare. Neviem kedy ho uskutočním, ale niekedy určite. Môj hudobný vzor je Ross Lynch:D
Ak sa na gitaru naučím, môžem zhudobniť svoje songy. Pre seba. Ako som už spomínal, spievať neviem a robím to pre zábavu:)
Asi som odbočil od témy, ale čo iné ešte k tomu napísaťS vyplazeným jazykem

Skončíme Spolu - Diel 1.

26. dubna 2014 v 16:00 | Austin153 |  Skončíme Spolu
Tak je to prvý diel:) Dúfam, že sa bude páčiť

Bežím. Nejde len o môj život, ale aj o životy celého mesta. Asi som to nemal robiť. Pozriem vedľa seba. Je tu som mňou plno jačúcich ľudí, ktorý sa snažia zachrániť. Pichá ma v boku. Slzy mám na kraji. Nie! Takto to skončiť nemôže. Nie teraz ani takto! Zastanem. Pozriem sa svojmu strachu do tváre...

Otvorím oči. Bol to len sen! Ani by ma to nanapadlo. Dosť som sa spotil a netreba hovoriť, že postaviť sa strachu - hoci len v sne je hrozné. Občas sa mi stáva, že v sne viem, že to nie je realita. Len sen. Neviem to popísať, je to zvláštny pocit. Naviac ma vždy potom láme aký bol zmysel toho sna, pretože ja verím, že sny majú vždy nejaký zmysel.
Pretrel som si tvár. Oči si ešte stále nemohli zvyknúť na svetlo, čo sa predieralo žáluzím. Zobral som hodiny. Včera som ponocoval. Keď som v izbe sám, vždy to využijem. Vytiahnem baterku a čítam knihy. Áno, som celkom knihomol. Vďaka knihám sa na svet pozerám z tej lepšej stránky. Šťastný koniec nie je - hovoril vždy môj pradedko. Viem, že je to klamstvo. Pradedko bol mrzutý, nemával som ho brať vážne. Škoda, že tu už nie je.
Priblížim si hodiny ku očiam, aby som lepšie videl. POL DESIATEJ!
S kamošom sme si na desiatu dohodli stretnutie v parku. Pôjdeme si kúpiť tu novú videohru. Hra Danger 3 bude o jedenástej vypredaná. Na sklade majú okolo 30 kusov - čo znamená, že ak si nepohnem, kúpi si ju niekto iný a my budeme musieť ďalšie mesiace čakať, kým zase výjde.
Vyskočím z postele, mám ešte polhodiny obliecť, naraňajkovať sa, umyť sa a trieliť do parku. Alebo... Vynechám raňajky a po ceste si niečo kúpim, áno.

Onedlho bežím do parku. Hodiny ukazujú 9:48. Napadlo mi, prečo som si nezobral bicykel. Sakra! Nie! Nejdem sa vracať! Som už v polke cesty. Mám 10 minút. Viem, že meškám, ale ak si niečo nekúpim na jedenie, asi odpadnem od hladu. Neďaleko sú potraviny. Mám dosť na jedny čipsy. Bohvie aké raňajky to niesu, ale lepšie ako nič. 9 minút do otvorenia obchodu, to stihnem...

Ďalší diel výjde 30. apríla

Nová poviedka

25. dubna 2014 v 15:55 | Austin153 |  Môj Život :"D
Skončíme spolu je názov novej poviedky, ktorú budem uverejňovať každý utorok (alebo možno skôr:)
Je to príbeh 14-ročného chlapca Ryana s kamošom Bennym. Jeden deň v správach povedia o bombe, ktorá je skrytá niekde v meste. Podľa ich zdrojov zničí celé mesto, aj to, čo je okolo. Ryan s Bennym sa pokúsia bombu nájsť a zničiť ju. Podarí sa im to? Zachránia celé mesto? Ak nie, ako to skončí? Bez šťastného konca, v ktorý vždy veril Ryanov pradedko? Pod akým účelom neznámi pachatelia umiestnili bombu v meste?
Poviedka prvý krát vyjde 26. apríla v 16:00Smějící se 7
(čiže zajtra)

Komiksy:P •7•

23. dubna 2014 v 20:30 | Austin153
Takže tu máte ďalšie komiksy. Možno ste si všimli, že vyberám iba tieto (Cyanid&Štestí). Prečo?
Hladal som nejaké vtipné komiksy. Tietu sú moje NAJ1.Mrkající



Největší blbci - March 2014

23. dubna 2014 v 13:55 | Austin153 |  Iné:D
Největších blbcov uverejnia asi 10-20 dní po ukončení mesiaca. Trochu neskoro:D
sú tu:


Ako sa veci majú (s komiksami)

22. dubna 2014 v 15:38 | Austin153 |  Môj Život :"D
Neviem ako začať...
Poviem to rovno: mám dva blogy. Ten druhý je na komiksy, čiže komiksový. Nedávno som sem uverejnil, že od 1. mája bude vychádzať komiks Potatoes. Avšak len raz za týždeň (v pondelok). Na tom druhom budú vychádzať pondelok,stredu a v piatok každého týždňa.
Hovorím to (píšem) aby keď narazíte na blog s tým istým komiksom, nenazvali ma zlodejom. Nie! Ten komiks dávam sem aj tam. Baví ma robiť ten komiks a určite by sa mi nepáčilo, keby ste do mňa kričali, že som ho ukradol.
Vymysleli sme ho s kamošom.
Potom odkaz na druhý blog je tu: