Hazardencia - Diel 2.

4. dubna 2014 v 16:43 | Austin153 |  Hazardencia
Bežíme. Petra vrieska na plné hrdlo. Nečudujem sa jej. Srdce mi ide od strachu prasknúť. Naháňa nás nejaký vlk. Bežíme najrýchlejšie ako vieme. no aj tak nás doháňa. Už prestávam vládať. Doteraz som si neuvedomil, v akej vážnej situácii sa nachádzame.
Mohli by sme kričať o pomoc, no nemám dych. Mohli by sme výjsť z tejto uličky, no nemôžem premýšľať. Jediné, čo teraz môžem robiť je bežať. Bežať čo mi sili stačia.
Vidím denné svetlo! Sme od ulice asi 30 metrov! My to asi prežijeme! Petra sa potkla. Nie! Čo mám robiť? Mám zachcrániť svoj život, alebo ho pre ňu riskovať?
Zastavím a bežím smerom k nej. Chytím Peťu za ruku a potiahnem. <Vstávaj! Rýchlo!>
Petre to dodá odvahu a postaví sa. Spolu bežíme k ulici. Svetlo... Ešte nemáme vyhraté. Je tesne za NAMI! Skáče na nás!
Ja - alebo Petra - sa potknem a obaja padneme na zem. Našťastie sme prekročili hranicu medzi tým menším lesom a ulicou.
Pozriem za nás. Zmizol. Ešte pred chvíľou tam bol. Skočil na nás. Petra sa na mňa pozrela. Hneď som pochopil na čo myslí. Postavil som sa a podal jej ruku. Kráčal som ďalej. Viem totiž, že teraz ma začne obviňovať. Boli sme v smrtelnom nebezpečenstve. A kde vlastne zmizol. Ani som si nevšimol ako som spotený a búši mi srdce.
+ + +
Celú cestu sme neprehovorili. Myslel som, že mi bude vyčítať, že som ju donútil ísť cez lesnú skratku.
Na druhú stranu, sme pri škole a podľa toho čo vidím, viem, že sú ešte tam.
<Vidíš? Ja som hovoril, že to stihneme keď...>
<Už končia.>
Nahol som sa dopredu a pozrel lepšie. Všetci sa začali rozdelovať a pomaly odchádzali. Pridali sme do kroku. Nevládali sme bežať ale museli sme vedieť do ktorej triedy patríme. Už zdiaľky som obzeral či neuvidím Dávida, mám s ním byť v triede. Nemôžem ho nájsť. Asi sa budem musieť niekoho spýtať.
<Heeeej! Ben!>
Pozerám kto na mňa volá. Dávid to nie je, to poznám podľa hlasu. Viem, kto to je.
<Timo? Čo tu robíš?>
<Budem tu chodiť na strednú. Aj ty?>
<No nie, idem okolo. Jasné, že tu budem na strednú aj ja.>
<To je super! A sem ešte niekto okrem teba?>
<Dávid. No nemôžem ho nájsť. Nevidel si ho?>
Petra to už nemohla vydržať. <Pokecáte si neskôr, teraz musíme zistiť do ktorej triedy budeme chodiť.>
Mala pravdu. Zatiaľ čo sa rozprávame, ostatný nám utekajú.
<Vy ste dorazilo len teraz?>
<Bohužiaľ, áno. Zmeškali sme predslov.>
Naschvál som zamlčal čo sa nám stalo. Mám čudný pocit, že to nebola len náhoda. Beztak, on to nemusí vedieť.
Vtedy prišla za nami učiteľka. <Prečo nieste v triedach?>
<Ušla nám.> ozval som sa.
<Vy asi budete z triedy pani Florensovej. Jej trieda brala žiakov z vašej základky.>
<Ďakujeme.> poďakovala sa Petra.
Odišla.
Petra zamierila ku vchodu. <Kam ideš?> kričím za ňou.
<Do triedy.>
<No to asi ťažko.> hovorím. <Zabudla si sa spýtať, kde tá trieda je.>
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Chcem vediet aku mam navstevnost - Ak si to čítal klikni

TU

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama