Už nikdy viac...

27. dubna 2014 v 15:25 | Austin153 |  Moje poviedky
V škole bola zase nejaká súťaž a mali sme sa rozhodnúť medzi prózou, alebo poéziou. A pretože mám radšej prózu, vybral som ju. Poviedka je o chlapcovi, ktorý trávi čas za počítačom a raz mu z toho ..... Uvidíte:)
Je to poučné. Prečo? Napíšem, čo odo mňa učiteľka chce. Poučenie:D

Bol slnečný deň. Všetky deti sa hrali vonku. Vlastne všetky nie. Len jeden chlapec menom Jano bol doma a hral sa na počítači. Patril k deťom, ktoré by bez internetu a počítača pravdepodobne neprežili.
"Jano! Poď von! Pozri ako je vonku pekne!" kričala na neho jeho mama. "Idem do práce. Keď sa vrátim a budeš ešte dnu, neželaj si ma!"
"Neboj!" sľuboval Jano. "Keď dohrám level, pôjdem!"

Bolo sedem hodín. Slnko zapadalo a z Janovej izby vychádzalo svetlo. Nebolo to obyčajné svetlo, menilo farby a pohybovalo sa. Chlapec bol stále za počítačom. Dávno zabudol na sľub, ktorý dal mame pred odchodom. Po dohratí prvého levela si povedal, že si dá ešte jeden. Neskôr ešte jeden, potom zase, potom zase a už aj nevedel, čo pred tým riešil. Onedlho by už mohol vyhrať celú hru. Vtedy sa mu vybil počítač. Veľmi sa zľakol, že sa mu pokrok v hre zmazal. Rýchlo ako blesk vbehol do kuchyne po nabíjačku. Už ju zapájal do počítača a stláčal tlačidlo Štart. Nabehla mu obrazovka Windows, ale po hre ani stopy.
Ale nie! Povedal si v duchu. Teraz to budem musieť hrať odznova!
Na oblohe už svietili hviezdy a mesiac. Bolo okolo desať hodín. Jano stále sedel na stoličke pred obrazovkou počítača. Bol zase v polovici. Zrazu sa vypol prúd. Iba vtedy bolo chlapcovi divné, kde sú jeho rodičia dlho. Zľakol sa, že sa im niečo stalo. Pretrel si červené oči chytil mobil. Vytočil mamine číslo a volal. Mama ho mala vypnutý. Kde asi môžu byť?
Zrazu počul buchnutie. Strhlo ho. Začal sa potiť. Niekto vošiel do ich domu. Čo ak to nie sú jeho rodičia, ale lupič? Alebo vrah? Potichu sa prikradol ku schodom na prvé poschodie. Uvidel vypínač. Premýšľal. Má zasvietiť? Ak je to zlodej, uvidel by ho. Ale čo ak je to len mama? Nakoniec pre vlastné bezpečie nezasvietil. Pomaly išiel po schodoch dole. Prišiel ku vchodu. Dvere boli dokorán. Vonká zúrila búrka a dvere len búchali, zatvárali sa a otvárali.
Dobre, Jano teda nie je doma s rodičmi. Mama by dvere otvorené nikdy nenechala, zvlášť, keď vonká zúri búrka. Pomaly ich zavrel. Bum Prásk!
Zmeravel. Strašne sa bál. Z kuchyne vychádzali nepríjemne zvuky ako búchanie, rozbíjanie a vŕzganie. Išiel sa tam teda pozrieť. Nemohol uveriť vlastným očiam. Stôl, stoličky, taniere, vázy ležali na zemi. Všetko bolo zničené. Najradšej by volal na políciu, ale bol príliš v šoku aby niekam volal. Otočil sa a na schodoch videl prebehnúť nejakú postavu. Prebehla rýchlo, ani nezaregistroval, ako vyzerá. Preglgol. Zdalo sa mu to ako v horore, ktorý hral s kamošom. Vtedy machroval, že to vôbec nie je strašidelné, ale mýlil sa... Je to oveľa horšie. Bežal ku dverám a chytil kľučku. Zarazil sa. Má ísť von, či zistiť, kto to bol? Chvíľu tam stál, no nakoniec ho zvedavosť premohla. Bežal do svojej izby. Na schodisku počul, ako z nej
vychádza hudba z tej jeho bojovej hry. Skúsil zasvietiť. Nič, prúd bol stále vypnutý. Ako to, že počítač potom ide??? Pridal do kroku a už tam bol. Počítač bol vypnutý...
Necítil sa tu bezpečne, zvlášť, keď počul tú hudbu. Bola strašidelnejšia ako myslel. Niekto stupil na prah jeho izby. Pomaly sa otočil. Preboha!
Stál tam znetvorený muž a pozeral sa na neho. Jano ho hneď spoznal. To bol ten chlap z tej hry. Keď proti nemu bojoval, vypol sa prúd. Pohľad do jeho červeno žiariacich očí mu povedal, že sa mu chce pomstiť. Muž sa priblížil k chlapcovi. Jano odpadol...
+ + +
"Jano! Jano vstávaj!"
Chlapec otvoril oči nevedel čo ho čaká. Myslel, že ho ten muž dostal.
"Čo sa ti stalo? Prečo spíš na počítači?"
Ten hlas poznal. Áno, to bola jeho mama. "Mami!"
Jano ju objal a už sa jej nechcel pustiť. Do jeho izby prúdili slnečné lúče. Obloha žiarila ako minulý deň. Jano nevedel či sa mu to len snívalo, alebo nie. Len vedel, že z tej hry má fóbiu a už ju nikdy hrať nebude. Počítača sa taktiež už nebude dotýkať. Úplne mu z toho šiblo.
"Idem von!" zakričal na mamu, keď už bol na schodisku. Bolel ho krk. A koho by nie? Celú noc prespať na počítači, nie je také zdravé.
Už bol vo vchode vtedy mu niečo napadlo. Najskôr, bežal do svojej izby, sa zbavím tohto!
Vytiahol z počítača DVD a zlomil ho na dve časti. Vopchal do obalu s ktorým to odložil do vrecka v bunde a hneď vedel čo s ňou. Dnes sa budeme hrať pri rieke, pomyslel si... :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Chcem vediet aku mam navstevnost - Ak si to čítal klikni

TU

Komentáře

1 Sasha Sasha | Web | 27. dubna 2014 v 15:34 | Reagovat

ten záver je milý :)
kiež by to tak niekedy bolo, dnešna mladež furt len za počitačom -_-

2 selenator-fanblog selenator-fanblog | Web | 27. dubna 2014 v 15:35 | Reagovat

:O to je dobré :3
prepáč, že ťa otravujem sama nenávidím, ked' mi niekto píše veci toho typu, ale veľa to pre mňa znamená - mohal by si pre mňa zahlasovať tu- http://mkunis-ndobrev.blog.cz/1404/3-kolo-souteze-o-hmotne-ceny som tam č.11-Selenators <3 dakujem :3 Rada oplatím...‎

3 Austin153 Austin153 | E-mail | Web | 27. dubna 2014 v 15:48 | Reagovat

[1]: dik :D v tejto poviedke ma inšpiroval môj brat je stále za pc
[2]: mozno budem)

4 Aki-chan Aki-chan | Web | 21. května 2014 v 21:03 | Reagovat

veľmi pekná poviedka

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama