Hazardencia - Diel 3.

30. května 2014 v 16:55 | Austin153 |  Hazardencia
Po dlhšej dobe som sa rozhodol, že budem pokračovať v Hazardencii. Bude vychádzať každý piatok o 17.00

Bol to dlhý deň. Konečne doma. Vyučovanie začne odzajtra. Mám plnú tašku kníh, dokelu! Petra ju normálne nevládzala odniesť. Sedím v poslednej lavici pri okne. To mám za to, že sa dlho zdržujem doma.
Práve si robím zošity. Ešte dákych 8 - 9 a bude to. Som presvedčený, že tento rok bude dlhý... dlhý a nudný.
Našťastie tu mám Tima, s tým sa nikdy nenudím. Ale čo Dávid??? Hovoril, že bude chodiť na túto školu. Prečo sa potom neukázal na združení?!? Žeby si to pár dní pred začiatkom rozmyslel? Ťažko. Hovoril o tejto škole aká je super, že inú by si ani nemohol vybrať. Mám mu zavolať?
CŔŔŔŔŔŔŔŔŔŔN Niekto ma predbehol. <Ben! Choď otvoriť! Je to Rebeka!>
Rebeka? Hneď som sa postavil. Rebeka je moja najlepšia kamoška. Bežím otvoriť. Ako vždy, privíta ma so svojím úsmevom.
<Čau Ben, nejdeš von?>
<No rád by som, no mám ešte...>
<Už niečo máš?> pýta sa ma.
<Áno, musím... Vlastne nie. Idem.> odvetím.
Veď písanky si dorobím neskôr. Dám si dole košelu a hľadám v skrini čo si dať. Moja obľúbená bunda sa práve prala, takže si asi musím zobrať kožak. To je vlastne jedno,von nie je práve najchladnejšie. Máme sa stretnúť v parku. Je to taký starší park a nikto tam nechodí lebo je opustený. Celý ho pokrývajú husté stromy, takže ťažko by ste videli oblohu. V srdci je taká plešina, kde sa občas chodíme pozerať na oblaky. Nie je to moc veľký park, má len cez 200 metrov šírku. Dĺžka? Asi tak isto. To miesto leží na konci mesta a my tam máme akoby druhý domov.
Zakričím a vyparím sa skôr, ako by odo mňa niekto niečo chcel. Chodievam tam na bicykli, lebo je to pomerne ďaleko.
Po niekoľkých metroch mi zase v hlave vŕta Dávid. Mohol tam byť, ale len dobre splynul s dabom. Nie som si moc istý, že tam bol. Možno je chorí. Ale to je blbosť. Ešte pred dvoma dňami mu nič nebolo.
TÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚÚT!
Nevšimol som si auto, ktoré sa na mňa vyrútilo z križovatky. Rýchlo som sa vrátil na chodník. Dnes som strašne zamyslený. Asi je to tým ranným stresom... Ráno. Zase mi zijde na um tá príhoda v tom Koranparku. Túto myšlienku rýchlo odohnám, lebo som už na mieste.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Chcem vediet aku mam navstevnost - Ak si to čítal klikni

TU

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama