Leden 2015

Kapitola 3. - Exkurzia

31. ledna 2015 v 16:35 | Austin153 |  Záhadná škola
Po dlhej noci Sarah zaklopala na izbu Austina. Hodiny ukazovali 7.45, čas kedy Austin ešte spí, ale Sarah nutne potrebuje svoj ruksak. Od včerajšieho večera si zapamätala číslo jeho izby.
Austin a Johnny ešte spali, nepočuli klopanie na dvere. Sarah tam stála asi 5 minút, keď jej dvere konečne otvoril Johnny. Usmial sa na ňu.
"Sme tu len druhý deň a už nás prišla navštíviť baba."
Sarah sa skoro vôbec nevyspala a nemala náladu na nejaké zbytočné reči.
"Som Austinova kamoška. Máme rovnaké ruksaky a omylom som si zobrala jeho. On má teraz môj." "Aha... Mám ho zobudiť?" opýtal sa.
"Nemusíš, len si ho vymením," žmurkla na Johnnyho a vošla dnu.
"Tvoj kamoš spí ako zabitý."
"Je len unavený z cesty, cestovali sme sem tri dni, nehovor, že ty by si nebol unavený."
"Prepáč, len ma to tak napadlo. To ho musela cesta veľmi vyčerpať."
Medzi tým si Sarah potichu vymieňala tašky. Vedela, že Austin potrebuje opäť nabrať sily. Za jej chrbtom stál Johnny. ,,Nemusíš byť potichu, ľudia čo potrebujú spánok zobudí tak traktor alebo klaksón pri uchu. Mimochodom, nemala by si aj ty byť ešte v posteli? Či ti trojdenný výlet prospel?"
Sarah sa nemusela pýtať odkiaľ vie, že prišla s ním. Austin mu to možno povedal. No predsa sa spýtala. ,,Odkiaľ vieš, že som prišla s Austinom?"
"Videl som vás z okna, bola tma, no vedel som ťa rozoznať."
Postavila sa pred neho so svojím ruksakom. "Ináč, som Sarah," podávala Johnnymu ruku. On ju hneď stisol."Ja Johnny."
Keď už bola Sarah na odchode, Johnny sa za ňou naposledy obzrel a zvolal: "Mám mu povedať, že si tu bola?"
"Ak vie, že sme si vymenili ruksaky, kľudne," to boli jej posledné slová, potom už vyšla z izby. Včerajšok nebol taký ako vyzeral. Normálny človek by hneď išiel spať, ibaže Austin so Sarah boli hore do jednej. Potom už nikto nevie ako, ale zaspali. Napriek tomu, iný by tiež nemohli spať, keď sú v novom prostredí.

Mám pokračovať?

8. ledna 2015 v 13:25 | Austin153 |  Môj Život :"D
Už je to dávnejšie čo som tu uverejnil 9 - dielnu poviedku skončíme spolu (a nedávno som sem dal full verziu). Páčila sa vám, tak som premýšľal o čom by bolo pokračovanie. Nenapadá ma akoby mohol Ryan s priateľom Bennym prežiť explóziu mesta, ale mám premyslené o čom by to mohlo pokračovať. Ak by ste mali záujem o pokračovanie - napíšte do komentárov. Ak ste nečítali prvú sériu tak druhej moc rozumieť nebudete.
Aj či vás zaujala Hazardencia alebo Lego World, či Záhadná škola a napíšte v čom by som mal pokračovaťMrkající

Skončíme Spolu - Nafullovaná verzia

7. ledna 2015 v 20:25 | Austin153 |  Skončíme Spolu
Ak ste ešte nečítali moju poviedku Skončíme spolu, nafulloval som všetky diely do jedného článku aby ste ich furt nemuseli hľadaťSmějící se Koniec časti je oddelený čiarkami (----) a aj som opravil gramatické chyby (a že ich bolo)
Keď sa na to tak pozerám je to dosť dlhé:DDD

Bežím. Nejde len o môj život, ale aj o životy celého mesta. Asi som to nemal robiť. Pozriem vedľa seba. Je tu som mnou plno jačúcich ľudí, ktorý sa snažia zachrániť. Pichá ma v boku. Slzy mám na kraji. Nie! Takto to skončiť nemôže. Nie teraz ani takto! Zastanem. Pozriem sa svojmu strachu do tváre...

Otvorím oči. Bol to len sen! Ani by ma to nenapadlo. Dosť som sa spotil a netreba hovoriť, že postaviť sa strachu - hoci len v sne je hrozné. Občas sa mi stáva, že v sne viem, že to nie je realita. Len sen. Neviem to popísať, je to zvláštny pocit. Naviac ma vždy potom láme aký bol zmysel toho sna, pretože ja verím, že sny majú vždy nejaký zmysel.
Pretrel som si tvár. Oči si ešte stále nemohli zvyknúť na svetlo, čo sa predieralo žáluzím. Zobral som hodiny. Včera som ponocoval. Keď som v izbe sám, vždy to využijem. Vytiahnem baterku a čítam knihy. Áno, som celkom knihomol. Vďaka knihám sa na svet pozerám z tej lepšej stránky. Šťastný koniec nie je - hovoril vždy môj pradedko. Viem, že je to klamstvo. Pradedko bol mrzutý, nemával som ho brať vážne. Škoda, že tu už nie je.
Priblížim si hodiny ku očiam, aby som lepšie videl. POL DESIATEJ!
S kamošom sme si na desiatu dohodli stretnutie v parku. Pôjdeme si kúpiť tu novú videohru. Hra Danger 3 bude o jedenástej vypredaná. Na sklade majú okolo 30 kusov - čo znamená, že ak si nepohnem, kúpi si ju niekto iný a my budeme musieť ďalšie mesiace čakať, kým zase výjde.
Vyskočím z postele, mám ešte polhodiny obliecť, naraňajkovať sa, umyť sa a trieliť do parku. Alebo... Vynechám raňajky a po ceste si niečo kúpim, áno.

Onedlho bežím do parku. Hodiny ukazujú 9:48. Napadlo mi, prečo som si nezobral bicykel. Sakra! Nie! Nejdem sa vracať! Som už v polke cesty. Mám 10 minút. Viem, že meškám, ale ak si niečo nekúpim na jedenie, asi odpadnem od hladu. Neďaleko sú potraviny. Mám dosť na jedny čipsy. Bohvie aké raňajky to niesu, ale lepšie ako nič. 9 minút do otvorenia obchodu, to stihnem...