Kapitola 3. - Exkurzia

31. ledna 2015 v 16:35 | Austin153 |  Záhadná škola
Po dlhej noci Sarah zaklopala na izbu Austina. Hodiny ukazovali 7.45, čas kedy Austin ešte spí, ale Sarah nutne potrebuje svoj ruksak. Od včerajšieho večera si zapamätala číslo jeho izby.
Austin a Johnny ešte spali, nepočuli klopanie na dvere. Sarah tam stála asi 5 minút, keď jej dvere konečne otvoril Johnny. Usmial sa na ňu.
"Sme tu len druhý deň a už nás prišla navštíviť baba."
Sarah sa skoro vôbec nevyspala a nemala náladu na nejaké zbytočné reči.
"Som Austinova kamoška. Máme rovnaké ruksaky a omylom som si zobrala jeho. On má teraz môj." "Aha... Mám ho zobudiť?" opýtal sa.
"Nemusíš, len si ho vymením," žmurkla na Johnnyho a vošla dnu.
"Tvoj kamoš spí ako zabitý."
"Je len unavený z cesty, cestovali sme sem tri dni, nehovor, že ty by si nebol unavený."
"Prepáč, len ma to tak napadlo. To ho musela cesta veľmi vyčerpať."
Medzi tým si Sarah potichu vymieňala tašky. Vedela, že Austin potrebuje opäť nabrať sily. Za jej chrbtom stál Johnny. ,,Nemusíš byť potichu, ľudia čo potrebujú spánok zobudí tak traktor alebo klaksón pri uchu. Mimochodom, nemala by si aj ty byť ešte v posteli? Či ti trojdenný výlet prospel?"
Sarah sa nemusela pýtať odkiaľ vie, že prišla s ním. Austin mu to možno povedal. No predsa sa spýtala. ,,Odkiaľ vieš, že som prišla s Austinom?"
"Videl som vás z okna, bola tma, no vedel som ťa rozoznať."
Postavila sa pred neho so svojím ruksakom. "Ináč, som Sarah," podávala Johnnymu ruku. On ju hneď stisol."Ja Johnny."
Keď už bola Sarah na odchode, Johnny sa za ňou naposledy obzrel a zvolal: "Mám mu povedať, že si tu bola?"
"Ak vie, že sme si vymenili ruksaky, kľudne," to boli jej posledné slová, potom už vyšla z izby. Včerajšok nebol taký ako vyzeral. Normálny človek by hneď išiel spať, ibaže Austin so Sarah boli hore do jednej. Potom už nikto nevie ako, ale zaspali. Napriek tomu, iný by tiež nemohli spať, keď sú v novom prostredí.


Všetci sa stretli v jedálni. Katie si všimla Austina tak baby prehovorila nech si presadnú. Počas raňajok sa už aj stihli zoznámiť. Ranný hluk prerušil rozhlas. ,,Prajeme vám dobré ráno študenti. Prišli ste všetci čo ste sa sem prihlásili..." To nebola pravda. Ešte tu chýbal Jack, no kto by spomenul, jediného žiaka. Určite by sa vyučovanie kôli nemu nepresunulo o týždeň. ,,Takže vás všetkých môžeme previesť po škole. Niektorý sem prišli skôr a poznajú to tu. Aj tí pôjdu na exkurziu školy..." Po jedálni sa začali rozliehať nesúhlasné výkriky a mraučania. ,,Počkajte nás v jedálni, o necelých desať minút sa začne. Opakujem, nový študenti - prváci sa dostavia do jedálne o desať minút sa začne exkurzia. Ďakujem za pozornosť.
"Čaute, môžem si prisadnúť?"
Za hlavami Austina a Katie sa objavil nejaký chalan. Bol strednej veľkosti, mal hnedé až čierne vlasy. Jeho tmavé oči sa upierali o Katie. Vedľa Katie bolo ešte voľné miesto. Nie div, že si chce sadnúť práve k nim. V jedálni bol poriadny nával kôli exkurzii, nebolo vidno žiadne voľné miesto. Katie sa na neho prekvapene pozrela, sotva vydala nejaký hlások.
"Noo..... Eh....."
Austin na ňu musel pozrieť. Potom zase na chalana. ,,Isteže môžeš."
"Ďakujem," odsunul stoličku a posadil sa. "Tiež idete na tú exkurziu?"
"Nenazvala by som to "exkurziou", skôr takou prechádzkou okolo školy."
Katie pod stolom kopla Rachel a dala jej najavo čo si o jej názore myslí. Tá na ňu fľochla pohľadom. Ibaže Rachel sa len tak nevzdala. "Ako sa voláš? Ja som Rachel a toto je Katie. Vieš, má trochu problém sa predstaviť."
Katie stlačila päsť, no našťastie ju udržala položenú na stole.
"Som Nickolas. Alebo iba Nick."
"Austin."
"Som Sarah."
Ostatní sa už chystali na exkurziu. Sarah a Katie si išli odložiť tácky. Keď sa vrátili, všetci už stáli zoradený v radoch. Na čele stála riaditeľka a viedla predslov, ktorý takmer nikto nepočul. Postavili sa ku Rachel, ktorá už spracovávala Nicka. "Už sa na tú prechádzku nemôžem dočkať."
Katie ju zase drgla, ale tentoraz silnejšie. "Je to exkurzia."
"Ja si to môžem volať ako chcem."
"Ale prechádzka je..."
"Nie je to jedno?!?" Austin mal už toho plné zuby. "Je totálne jedno ako tomu hovoríte, či exkurzia, prechádzka alebo výskum."
Sarah súhlasila, určite to nebude počúvať zvyšok dňa. "Musíte sa stále hádať? Je to aj exkurzia aj taká prechádzka, máte pravdu obidve, tak prečo sa hádate?"
Rachel ju ignorovala. "Neviete o čom to rozpráva? Sotva niečo počujem."
Dúfam...páčiť...je to...veľká...a preto...nový...exkurzia...zoraďte sa...poprosím...ticho... Začala tlieskať. Niektorý sa upokojili a boli ticho. "Tak," začala. "Ideme, poprosím, nezatúlajte sa, držte sa pri nás my vás tu prevedieme."
To bolo posledné čo zatiaľ povedala, všetci prváci sa dali do pohybu a zamierili k vchodovým dverám do jedálne.

Rachel pobehovala po chodbe. Odpojila sa od tried aby našla záchody. Nosila pri tom všetky knihy, ktoré pred exkurziou zabudla vrátiť do izby. Škola jej bez ostatných pripadala ako tiché a príjemné miesto. Ale majú tu vôbec záchody?!? Rachel sa začala znepokojovať. Pridala do kroku. Mechúr jej takmer išlo rozdrapiť. Zahla za roh a s niekým sa zrazila. Padla na zem a všetky knihy sa rozleteli. Kým sa spamätala všimla si na človekovi na zemi ceduľku na ktorej stálo: Mgr. Arthur Robert
Rachel myslela, že asi omdlie. Arthur je ich učiteľ Biológie.
"Prepáčte. Nechcela som... eh... Hľadala som záchody," sotva niečo vykoktala. A už si začala zbierať svoje knihy.
"To nevadí. Ale nabudúce si dávajte pozor." Arthur sa postavil a pozbieral si veci.
"Moc ma to mrzí," povedala Rachel a vytratila sa. Tak toto sa prihodí, keď chcete nájsť jedny hajzle!

Ja už nevládzem! Je vôbec možné, že je táto škola taká veľká?!?" funela Sarah. "Však tu ani nemusíme mať telesnú, kým zájdeme na druhý koniec, schudneme aspoň kilo!"
"Exkurzia sa o chvíľu končí, vydrž ešte chvíľu," upokojoval ju Austin.
"Ja sa skôr čudujem, že to riaditeľka ušliape bez veľkej námahy. Nezdá sa ti na to moc stará?"
"Nie je Rachel na WCkach moc dlho?"
"Ja si skôr myslím, že to bola len výhovorka a teraz sa nachádza v izbe a je na kompe."
Austin chytil Sarah za ruku a dal jej najavo nech stojí. "Ináč Sarah... Máme vymenené ruksaky."
Sarah to prekvapilo. Vymenené? Však ráno ich kôli tomuto podozreniu prišla vymeniť ona. "Prečo myslíš?"
"Nuž... Pretože som v nej ráno našiel vložky."
Sarah vybuchla od smiechu. "Tak vložky???"
"Máme predsa také isté ruksaky. Nie? Lebo ja som si ich tam isto nevložil."
"Máme. Ibaže Rachel sa nám s nimi pochválila. Vraj najlepšia značka. Museli jej tam padnúť, keď ich položila na stôl nad tú tašku!"
"Čože?!?" Austin bol zmätený. "Vy ste mali môj ruksak?"
"Neboj. Nie je to tak ako si myslíš. Ja ti to potom vysvetlím," povedala Sarah zo smiechom. Dlho sa takto nenasmiala.

Bolo 9 hodín večer sa z izby Sarah ešte svietilo. Bolo počuť ich smiech do vedľajších izieb.
"Nesmejte sa! Môže sa to stať hocikomu!"
"Ale zraziť sa s učiteľom, tak že mu vypadli z rúk knihy sa ešte nikomu nestalo. Vlastne nikomu koho poznám."
"Ako Austin?" zmenila tému Rachel. Sarah na ňu pozrela spýtavým pohľadom. Bol to jeden z jej najčastejších pohľadov.
"Veď si s ním dneska bola!"
"Ale krátko. Nemôžem ani vedieť ako sa má tvoj chlapec?"
Sarah myslela, že jej jednu vrazí, ale upokojila sa. "Závidíš čo?"
"Takže sa vážne priznávaš, že s ním niečo máš?!?"
Sarah sa usmiala. "Jasné, že nie! A ty si sa práve priznala, že to hovoríš, len aby si ma nahnevala. Skôr mi povedz niečo o Nickovy. Pripadá mi iný."
"Ako iný?" usmiala sa aj Rachel.
"No... taký tichý."
"On teda tichý nie je," ozvala sa Katie za chrbtom dievčat. Práve vyliezla zo sprchy. "Chodila som s ním do škôlky, už tam s ním bol problém."
"Ale ako to, že..."
"Katie nám o ňom povie neskôr. Teraz mi povedzte, kde mám vložky. Odvčera som ich nevidela a to..."
Vtedy sa cez celú izbu ozval klepot na dvere. Rachel išla otvoriť. "Čau Rachel."
Bol to Austin. "Sarah je tu," povedala Rachel pohotovo.
"Čo? Nie. Ja som tu za tebou."
"Za mnou? A čo chceš?"
"Nechala si si u mňa vložky."
Vtedy sa za Rachel začali smiať baby. Austin sa na ňu usmial, potom na baby. Rachel očervenela a zobrala si ich. Bude sa mu musieť vyhýbať.

Ak chcete pokračovanie:DDD napíšte do komentárov - ak by ste chceli ďalší diel by potom vyšiel možno o mesiac
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 ada ada | 8. února 2015 v 16:21 | Reagovat

Tak tohle je naprosto skvělý :D:D:D Už se nemůžu dočkat na další pokračování :-D  :-D  :-D

2 Bogardanka Bogardanka | 5. března 2015 v 20:02 | Reagovat

Áno, určite.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama