Hippatola 1. - Ranné ráno

28. února 2015 v 9:55 | Austin153 |  Hippíkove Dobrodružstvá
Chcel som skúsiť niečo iné, tak som začal písať poviedku o golomajoch. Golomaji sú škriatkovia žijúci v lese. Hlavná postava sa volá Hippík (áno, vidíte dobre:)) Na poviedke už pracujem dlhšie, ak by sa vám páčila napíšte koment a možno sem pridám aj pokračovanie. Ešte jedna vec: kapitoli prezývam hippatoli, takže sa nečudujte, čo je to za nadpis:DD

Hippík otvoril oči. Prvé, čo si po prebudení všimol bolo, že má (opäť) mokrú posteľ. Nato jeho zrak upútalo otvorené okno. Slnečný lúč osvetľoval celú miestnosť so všetkým, čo k tomu patrilo. Jasne bolo vidno bledoružové steny, čierno-bielu modernú skriňu, pár zásuviek s lampášom, pomerne veľký stôl v dolnom rohu izby a veľký upletený koberec, na ktorom bolo znázornené národne obávané zviera - sova. Na stene viselo zopár poličiek a obrazy - ktorých autori neboli známy - znázorňovali obrovskú krajinu v ktorej žili. Skrátka - nevkusné.
V miestnosti boli veci, ktoré sa k sebe vôbec nehodili. Žiadnemu golomajovi by sa to nepozdávalo - okrem Hippíka. Miloval miešať veci, ako - hlinu s pieskom, žltú s fialovou, špinu s čistotou, veľké veci s malými, kakao so syrom, svetlo s tmou, ale najradšej retro s modernou dobou...


Z otvoreného okna do domčeka prúdil čerstvý letný vánok. Slnko ešte vychádzalo nad obzor. Akoby sa v krajine zastavil čas. Všade vládlo ticho a nehybnosť. Dokonca ani vtáci ešte neštebotali. Jemný vetrík pohojdával lístie na stromoch a to dodalo krajine aspoň nejaký pohyb.

Okno sa pomaly hojdalo zo strany na stranu. Hippík ešte stále sedel na posteli a odlepoval si oči. Vtom zmeravel. Okno na noc zatváral, ako vždy pred spaním. Nešlo mu do hlavy, ako sa otvorilo. Ticho znenazdajky prerušil hlasný buchot. Znelo to skôr ako rozbíjanie skla, či lámanie dreva. Postavil sa, že pôjde pozrieť čo sa deje, ale vtom si uvedomil, že stoji na niečom mokrom.
Ale nie, pomyslel si. To pretieklo až sem?
Dobrú chvílu na to pozeral, kým prišiel na to, že sa jedná o blato. Stopy sa tiahli od okna až ku dverám do kuchyne, odkiaľ vychádzali tie demolačné zvuky. Nebolo pochýb, že tvor je teraz v kuchyni a vyjedáva mu zásoby. Počul to. Počul každý hryz, každý hlt, ktorý príšera vydala. Pri pomyslení na to, že sa mu niekto vlámal do domu, sa Hippíkovi začali ježiť chlpy. Nechcel si pripustiť myšlienku, žeby si teraz pochutnával na jeho ťažko zarobenej potrave, ale už vôbec nie, žeby mu zjedol jeho obľúbené zemiakové guľky, ktoré mu od rodičov prišli iba včera. Boli starostlivo zvaľkané, namočené v solenej vode a posypané korením. Patrili medzi tradičné golomalie jedlá. Hippík nejedol nič radšej a práve preto by si ich mal ochrániť.
Rýchlo prebehol očami po izbe, hľadal niečo čím by sa mohol brániť. Najprv ho napadlo, že by to mohol udrieť kreslom, ale uvedomil si, že ho ani nezdvihne, nieto niekoho omráčiť. Nato si zobral zo steny policu, ktorá ležala iba na dvoch klinoch. Pevne ju zvieral v rukách a nohou si otváral dvere. Dlane sa mu potili, ale to nehovoriac o čele, z ktorého by sme mohli pot aj žmýkať. Ešte raz sa pozrel na stopy a zadržal dych.
Dvere sa s vŕzganím otvorili...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama