Březen 2015

Svojej fantázii už nepodľahnem 1/2

31. března 2015 v 22:53 | Austin153 |  Moje poviedky
Opäť som sa rozhodol napísať len takú kratšiu poviedku. Tentokrát o chlapcovi, ktorý bojuje s vlastnou prestavivosťou...
Odmalička som mal väčšiu fantáziu než ostatný. Mával som divoké sny kedy moja fantázia dosahovala kritických bodov. Rodičia si určite mysleli, že so mnou niečo nie je v poriadku, keď som hovoril o nadzvukových slimákoch, lietajúcich opiciach, rozprávajúcich ceruzkách a oveľa viac nenormálnych veciach. Raz som dokonca prehováral kamarátov, že im ponožky kradnú ponožkoví gnómovia. V škole mi to tiež dobrú reputáciu neurobilo. Našiel som si len jedného kamaráta, ktorému to pripadá super. Ale mne sa to čím ďalej tým viac vymyká z rúk. Vrcholom bolo, keď som na telesnej odmietal skákať cez kozu. Vlastne to nebola koza - obria zubatá beštia, ktorá čakala kým si na mne zgustne. Bohužiaľ, mám pocit, že ani priateľstvo s Martinom mi dlho nevydrží. Veď ho aj chápem, kto by sa chcel priateliť s niekým, kto sa bojí obyčajnej kozy, či skríň, pretože by vás vcucla, že?

Kapitola 1. - Nový rekord

6. března 2015 v 23:12 | Austin153
Áno:) už je to raz tak. Opäť nová poviedka:D Keď tak mi napíšte či mám pokračovaťUsmívající se

A to je koniec. Viac mi už naozaj netreba. Dočítal som celú knihu, ale ďalej som sa nedostal. Soňa vravela, že vraj ma to chytí a nebudem sa môcť od toho nijako odtrhnúť. Myslel som, že to len začiatok je o ničom, že sa to ďalej rozbehne. Ibaže do polovice som okrem zamilovaných scén nenašiel nič čo by ma zaujalo. A tak som postupne prečítal celú knihu s tým, že zvrat sa stane vo finále. A teraz je tu veľkými písmenami napísané: KONIEC a doteraz sa nič nestalo. Soňa ma naozaj dobre oklamala. Až teraz mi došlo, že ma donútila čítať jednu z tých jej zamilovaných príbehov.